Popis

IBA OSOBNÝ ODBER.

Bystrická (tiež nazývaná Domáca veľkoplodá) sa u nás považuje za najvýznamnejšiu a najhodnotnejšiu odrodu slivky. Pochádza z Ázie. Patrí medzi neskoré odrody, dozrieva v druhej polovici septembra. Plody sú menšie až stredne veľké, ich priemerná hmotnosť býva 18 – 21 g. Majú oválny tvar, k obom koncom sú zúžené. Šupka je hladká, pevná, fialovej až červenomodrej farby. Dužina má veľmi dobré chuťové vlastnosti, je pevná, v čase konzumnej zrelosti je zlatožltá, aromatická. Plody majú široké využitie, sú vhodné na priamu konzumáciu aj na spracovanie. Je to samoopelivá odroda a sama je dobrým opeľovačom pre iné odrody, ktoré kvitnú v rovnakom čase. Kvety i celé stromy sú vysoko odolné voči mrazom. Rodivosť je pravidelná a bohatá. Táto odroda je vhodná na výsadbu predovšetkým do teplých oblastí, pretože v chladnejších úroda často nedozrie.

Podpník : St.Julien A – Stredne silno rastúci, vegetatívne množený slivkový podpník. Je dostatočne plastický, vhodný aj pre ťažké hlinité a vlhké pôdy. Slivka má na tomto podpníku 70%-ný vzrast oproti semenáču myrobalánu. V dospelosti dosahuje výšku 3m. Slivka na tomto podpníku nastupuje do plnej rodivosti v 3-4 roku.

Dozrievanie – druhá pol. IX.

Plod – menší až stredne veľký, obvyklá hmotnosť 18 – 21 g, oválny tvar, ku koncom zúžený; šupka je hladká, pevná, fialová až červenomodrá; dužina má veľmi dobrú chuť, pevná, zlatožltá, aromatická; vhodné na priamy konzum aj spracovanie

Povýsadbový rez má priamy vplyv nielen na rast stromčekov v nasledujúcich rokoch, ale i na ujatie. Ide najmä o zmenu pomeru medzi nadzemnou a podzemnou časťou stromu v prospech podzemnej. Zanedbanie tohto kroku vedie k zvýšenému výparu vody nadzemnou časťou. Nakoľko podzemná časť je v nepomere k nadzemnej, nedokáže naplno vykrývať tento výpar, čo vedie k vyschnutiu nadzemnej časti mladého stromčeka. Pri jesennej výsadbe režeme väčšinou koncom zimy alebo skoro na jar, pri jarnej výsadbe ihneď po zasadení. 

Pri výsadbe postupujeme tak, že vykopeme jamu dostatočne širokú, aby sa do nej zmestili korene. Stromček vsadíme do jamy a to tak, aby miesto štepenia/štepenie bolo cca 10 cm nad zemou a korene neboli zatočenie nahor. Stromček zasypeme dobrou zeminou. Okolo stromu môžeme urobiť zalievacu misku, aby voda neodtiekla preč, a jeden z najdôležitejších bodov – stromček pripevnite ku kolu, aby sa nevyvrátil vetrom a dobre zakorenil.

Voľnokorenné

Strom pochádza zo škôlky vo Veselom pri Piešťanoch – PLANTEX